Andrej Kováč

Rozhovor s Michalom Ondrejčíkom, spolupredsedom redakčnej rady časopisu DespiteBorders.com a členom predstavenstva Spoločnosti pre strednú a východnú Európu (SSVE), ktorá časopis vydáva od roku 2004.

Ako vnímate skutočnosť, že sa časopis DespiteBorders.com neocitol na povestnom zozname Juraja Smatanu?

Na jednej strane cítim voči takémuto kádrovaniu, pokiaľ nie je oslobodené od ideológie a nerobí sa dôsledne a nezaujate, prirodzený odpor. Na druhej strane vnímam to, že sme sa na ňom neocitli, ako prirodzené. V rámci Smatanovej štvorice kritérií (v zmysle toho, čo deklaruje, ide o kritériá „bludy + proti EÚ + proti USA + za Putina“) zhodou okolností nespadáme ani pod jedno. EÚ a USA sa venujeme vyslovene len okrajovo a vecne, t. j. bez ich hodnotenia na osi dobré – zlé, voči Putinovi na žiadnom mieste na stránke nevyjadrujeme kladný postoj a bludy nešírime. Pri poslednom kritériu by som sa pristavil. Sám Smatana konštatuje, že o našom webe špekuloval, či ho do svojho zoznamu zaradí, nenašiel však na ňom žiadne „riadne dezinformácie“. Aj jeho „poradcovia“, ktorí mu v diskusii navrhujú weby na zaradenie do zoznamu a vyjadrujú voči prípadnému zaradeniu svoje postoje, s výnimkou jedného uznávajú, že žiadne dezinformácie nenašli.

Čo sa týka toho jedného?

Daný „poradca“ zrejme rýchlejšie píše, ako číta. Ide pritom skôr o to, ako s obsahom článku „Filantropické aktivity USA na Kryme“ naložili weby, ktoré z neho čerpali informácie. Na to, čo s informáciou spravia alternatívne weby, ktoré ju preberajú, nemáme dosah. My sme na našej stránke v danom smere nezverejnili nič nekorektné; sprístupnili sme len suchú sumarizáciu spoľahlivých informácií, ktoré sa opierajú o údaje zo stránok amerických štátnych orgánov.

Čím si vysvetľujete, že o vás Smatana špekuloval?

I keď je zrejmé, že pod jeho kritériá formálne nespadáme, spolu so svojimi „poradcami“ hľadá dôvody, prečo nás tam zaradiť. Dôvodom je jeho nesúhlas s názormi, ktoré prezentujeme. Rovnako kritika zo strany jeho „poradcov“ sa týka predovšetkým našich názorov. Tieto názory sme na našom webe riadne zdôvodnili. Smatana v diskusii uvádza, že nechce zbytočne „upodozrievať názorové weby“; fakt, že nad nami „špekuloval“ a hľadal dôvody pre naše zaradenie, však svedčí o tom, že na začiatku „procesu zaradenia“ je názorový nesúlad a formálne kritériá sú pre neho až sekundárne. Čiastočne pozitívne pritom možno hodnotiť aspoň to, že má istú tendenciu sa ich pridŕžať.

O aké názory ide?

Jednej z „poradkýň“ napríklad prekáža, že v súvislosti s Krymom nepíšeme o anexii; v pomerne rozsiahlom článku sme však už dávnejšie vyslovili názor, že o anexiu nejde, keďže z formálneho hľadiska išlo o secesiu Krymu a Sevastopoľa a až následne o ich inkorporáciu do Ruskej federácie. Ďalšia z „poradkýň“ nám vyčíta názor, že povstalecké jednotky na východnej Ukrajine tendujú k tomu, aby sa stali ozbrojenými silami. V tom istom článku však s odvolaním sa na medzinárodnoprávne zdroje uvádzame, že štátnosť vzniká na základe deklarácie vzniku nového štátu a faktického presadenia sa, pričom jeho uznanie má iba empirický vplyv na rozsah realizácie jedného z kvalifikačných kritérií existencie štátu, a to spôsobilosti vstupu do vzťahov s inými štátmi. Keďže ozbrojené sily sú ex definitione ozbrojenými zložkami štátu, v prípade, že zložky donútenia odštiepeneckých republík začnú spĺňať ďalšie kvalifikačné kritériá ozbrojených síl, pôjde o ozbrojené sily; a to bez ohľadu na otázku uznania štátu, ktorému budú podriadené. Žiaľ, kritika zo strany Smatanovho „zboru poradcov“ má výhradne ideologický základ. Ak správne rozumiem Smatanovmu správaniu na Facebooku, s takouto kritikou časti spomínaných názorov vyjadril súhlas prostredníctvom funkcie „páči sa mi“ na Facebooku.

Diskutérke, ktorej príspevok sa Smatanovi páčil, prekáža aj to, že sa časopis nevenuje témam, ako je vražda Nemcova. Je v tomto smere jej kritika opodstatnená?

Určite nie. Vražde Nemcova sme sa napríklad chystali zasvätiť samostatný článok (i keď možne nie v úplnom súlade s predstavami dotyčnej pani) a od pôvodného plánu sme upustili výhradne z personálno-kapacitných dôvodov. Pri hodnotení nášho tematického záberu (ktorý, mimochodom, pri spätnom pohľade na kvantum zverejnených článkov pokladám za vyvážený) považujem za potrebné zobrať do úvahy typ nášho časopisu. Sme analytické periodikum, ktoré je slobodné v tom zmysle, že v žiadnom prípade nediktuje žiadnemu autorovi témy, ktorým sa má venovať, ani si tieto témy nenecháva zadávať zvonka. To by bolo v príkrom rozpore s hodnotami, ktoré vyznáva naša redakcia. Za aktuálnych podmienok sú naši autori od takýchto tlakov úplne slobodní; základné kritérium posudzovania článku zo strany redakcie spočíva v informačnej nasýtenosti, poznávacej hodnote a hĺbke spracovania témy, nie v nanútenej tematickej selekcii. Ľudia ako spomínaná Smatanova „poradkyňa“ by to však zrejme radi videli inak.

Poškodilo by vás nejakým spôsobom zaradenie do zoznamu?

Naši čitatelia vedia, že si dávame obzvlášť záležať na kvalite a spoľahlivosti nami prinášaných informácií, na vecnosti našich výstupov a na korektnosti práce so zdrojmi. Ak niekto deklaruje, že rozmýšľa nad zaradením nášho časopisu na jeden zoznam s webmi, ktoré propagujú liečenie rakoviny chlórdioxidom či sódou bikarbónou a šíria kačice na spôsob, že Rusko vydalo medzinárodný zatykač na Rothschilda a Sorosa, účelom môže byť len stigmatizácia. Stigmatizácia prostredníctvom hádzania do jedného vreca, ktoré samotný Smatana v inom kontexte kritizuje. Okrem čitateľov disponujeme sieťou partnerských osôb a v prípade, že by touto cestou došlo k zásahu do nášho dobrého mena a k ovplyvneniu hodnotenia našej organizácie z ich strany vedúceho k zmene ich správania voči našej organizácii, nemožno vylúčiť, že by nás jeho aktivita poškodila.

Poznáte niekoho z kolektívu Smatanu a jeho „poradcov“?

Smatanu evidujem zo Švabinského ulice v bratislavskej Petržalke, kam po piatkoch chodieva za svojou pravdepodobne sexuálnou partnerkou, ktorá podobne ako on pôsobí v komunálnej politike. Ďalšia „členka poradného zboru“ pani Kotmániková nás svojho času na našej stránke na Facebooku obvinila, že náš časopis vznikol vo februári 2014 s cieľom ovplyvňovania nálad súvisiacich s ukrajinskou krízou a že sme za zverejnené interview s ruským predstaviteľom dostali zaplatené. Keď sme ju upravili, že fungujeme od roku 2004 a že sme od toho času zverejnili napríklad rozhovory s podpredsedom gruzínskej vlády pre európsku a euroatlantickú integráciu, kosovsko-albánskym analytikom, veľvyslancom Gruzínska či Azerbajdžanu, nemala ani tú guráž priznať si omyl a viac nereagovala. Zrejme jej však ležíme v žalúdku a preto dodnes prezentuje svoje subjektívne dojmy týkajúce sa nášho časopisu. Mimochodom, aktuálne naďalej podnikáme kroky smerom k zabezpečeniu hlasov všetkých zainteresovaných strán, viacerí partneri na ukrajinskej strane sa však ukázali ako neseriózni. Mali sme napríklad sľúbené interview s predstaviteľom ukrajinskej strany Sloboda Ťahnybokom, partner však po zaslaní otázok viac nereagoval; žiadnej reakcie sme sa nedočkali ani zo strany ďalších predstaviteľov spomínanej strany Mochnika a Farionovej či zo strany tlačového odboru Ozbrojených síl Ukrajiny, ktorý sme opakovane kontaktovali. Poďme však späť k Vašej otázke; so zvyšnými osobami zo „Smatanovho tímu“ sme doteraz neboli v žiadnom kontakte, i keď ďalšiu z nich evidujeme z médií.

Ako vnímate osobu Smatanu?

Na základe skutočnosti, že tento človek o sebe verejne uvádza, že supluje analytické odbory služieb, vyjadruje potešenie, že isté inštitúcie na základe jeho podnetu začali konať, a vyhlasuje, že si osoby, ktoré linkujú weby z jeho zoznamu, koledujú o jeho „odbornú starostlivosť“, som dospel k záveru, že ide o obskúrnu osobu, akých je skôr rozumné sa strániť. Ako zvláštne vnímam to, že sa tento komunálny politik, učiteľ na pol úväzku a bývalý poradca Ivety Radičovej stavia do pozície autority, ktorá má určovať, ktoré periodikum je v poriadku a ktoré nie. Jeho osoba ma však v zásade nezaujímala až do doby, keď začal jeho „tím“ verejne prepierať meno nášho časopisu.