Včera som si na stránke sme.sk prečítal článok „Ukrajinského oligarchu Firtaša zatkli vo Viedni, slúži ako odkaz Rusku„. Musím sa priznať, že som mu sprvoti nerozumel, keďže Mirek pospájal fakty natoľko nevídaným spôsobom, že som len po opakovanom prečítaní pochopil, z akých chybných predpokladov vychádzal pri formulovaní svojich originálnych záverov. S istým časovým odstupom som dostal odkaz na článok „Zadržanie Dmitrija Firtaša„, v ktorom sa jeho prapodivná úvaha rieši po vecnej stránke. O čo v Tódovom článku ide: zadržanie Firtaša na základe požiadavky zo strany americkej FBI sa v ňom označuje za zatknutie „proruského ukrajinského oligarchu“ a interpretuje sa ako „odkaz ruským oligarchom, ktorí môžu doplatiť na pripravované sankcie západu, ak sa ruská armáda nestiahne z ukrajinského polostrova Krym a prezident Vladimir Putin neprestane podporovať protiústavné referendum o jeho pripojení sa k Rusku“. Nebudeme zachádzať do nepodstatných terminologických detailov (rozdiel medzi zatknutím a zadržaním) a sústreďme sa radšej na osobu Dmitrija Firtaša. Toho Firtaša, ktorý zakladal Kličkovu stranu UDAR, financoval udalosti na Majdane a pre dočasnú ukrajinskú vládu získaval finančné zdroje na Západe. Jediné, čo autor reakcie na článok na sme.sk na Tódových múdrostiach nepriamo ocenil, je úvaha, že má konanie USA politické pozadie (z pohľadu práce žurnalistu je podľa neho legitímne a žiaduce klásť si takéto otázky). Ako však píše, bolo by vhodné zamyslieť sa skôr nad tým, akú rolu môže podobný krok plniť v rámci boja o moc vnútri majdanovských síl. Ocenený rozmer novinárovej tvorby pritom na kvalitnú žurnalistiku akosi nestačí, keďže je vylúčené, že sa jeho udivujúci konštrukt zakladá na bližšom poznaní ukrajinskej politickej reality.